Hardcore a lovesong

... Tie dve postavy, čo sa ráno mihajú v prvých lúčoch slnka po chodbe. V tichosti varia kávu a otvárajú okná, aby sa v kuchyni vyvetralo. Jedna vyberá mlieko z dverí chladničky. Chvíľu len tak stojí v príjemnom chlade, čo z nej vanie, potom ju radšej zatvorí. Raňajok sa ušetria, žalúdky ešte stále stiahnuté z lacného vína, čo v noci vypili. Venujú si len letmú pusu. Takú letmú, že mozog ani nezaregistruje, že sa o seba pery obtreli.

Zapozerá sa mu na nahé stehná. A potom zodvihne hlavu k jeho zveseným ramenám, obopnutým v starom dotrhanom tričku. Na malé bicepsy a na slabomodré žily, čo sa mu ťahajú od predlaktia. Ruky. Tenké prsty, ktoré odklepávajú popol z cigarety a okúsané nechty. Vtedy si ju všimne. ,,Nad čím premýšľaš?" vyjde z neho.

Premýšľa, či sú to stále oni dvaja. Či z nich niečo zostalo. ,,Nad ničím," odpovie napokon. A potom sa na chvíľu odmlčí. A znova premýšľa. Že či toto náhodou nie je dôvod, prečo musí nad takými vecami premýšľať. Lebo na všetko mykne ramenami. Lebo o ničom nemá zmysel hovoriť. Lebo prispôsobiť sa je jednoduchšie ako sa snažiť vysvetliť svoj názor. Lebo sa nikomu nechce dohadovať. A či to není práve o tom. A tak pokračuje: ,,Vlastne nad niečím premýšľam."

,,Ja viem. Vždy nad niečím musíš premýšľať. Nedá sa na nič nemyslieť," oblizne si vyschnuté pery. ,,A nad čím teda premýšľaš?"

,,Nad nami," vydýchla. ,,Či to je okej. Či nekŕmime niečo, čo nás raz prerastie. A zožerie."

,,To si myslíš?"

,,Nemyslím si to, len nad tým premýšľam."

,,To ma mrzí."

,,Sú to pocity. Nemajú ťa čo mrzieť. Nevieš im rozkázať," mykla ramenami. ,,Proste to tak teraz je."

,,Vy baby ste strašné. Vkuse sa zamotávate do nejakých svojich slučiek. Jak Sára včera. Som to celé nepochopil. Načo tu robia zlú atmosféru... ?!"

A ona sa v myšlienkach vrátila späť do včerajšieho večera, keď Sára vyrazila dvere od Mišovej izby a nechtiac o ňu zavadila uslzenými očami. Potom rýchlo zdúchla na cigu.

,,Hardcore a lovesong," zašomrala si popod nos.

,,Čo?" poškriabal sa v neumytých vlasoch.

,,Ale nič," povedala. ,,Vieš, občas je ťažké byť s niekým, kto ťa nepočúva. Človek nechce byť ani tak ľúbený, ako pochopený. A jak chceš toho druhého pochopiť, keď ho nepočúvaš?"

,,To máš z nejakej knihy?"

,,Také niečo."

Zahľadel sa von oknom. Sídlisko bolo už dávno hore. A pohľad naňho bol teraz jeho jediným útočiskom. Potom sa vrátil. ,,Takže ty vieš, že ťa niekto ľúbi, podľa toho, či ťa počúva?"

Prikývla. A jemu ušiel jeden vystrašený pohľad. Rýchlo ho striasol, ale ona si ho aj tak všimla.

A neviem, či sme to boli my, čo viedli tento rozhovor, alebo len naši zblúdilí zaľúbení duchovia. Pretože neviem, či sme k sebe boli niekedy takíto úprimní. A či sme sa niekedy takto počúvali. Občas chceš, ale nevieš jak. Počúvať a byť vypočutý. Milovať a byť milovaný. Ja viem, láska. Ja viem. A potom Hardcore a lovesong a praženica, z ktorej stúpa horúca para, v kuchyni odporne dusno, ale aj tak v nej sedíš, sedím, sedíme... lebo ľudia potrebujú ľudí a duchovia potrebujú duchov a ona potrebuje jeho a je jedno, jak veľmi jeho hardcore prehluší jej lovesong. Lovesongom sa stretnú pohľady, a ten jeden už není uplakaný. Láska ťa veľa vecí naučí. Alebo skôr z nej veľa vecí vyplynie. A bolí. Ale ak ťa to nebolí, je to vôbec skutočné? ;) nechaj ten hardcore hrať. A nechaj ho, nech občas tak vrieska, až ťa to na tom konkrétnom tajnom mieste na hrudi bolí.