Hluché miesto

Nemôžem tvrdiť, že mi bolo lepšie, iba mi to trochu otvorilo myseľ. Nejaký šedý opar, čo sa mi v nej vytvoril, ani neviem kedy, zmizol. A ja som znova (alebo konečne?) videl čisto. A nedokážem vysvetliť, prečo som sa vrátil naspäť po svojich stopách až k spomienkam na teba. Veril som, že ťa nenávidím. Nie, veril som, že k tebe necítim nič, ani nenávisť. Nič. 

Dlho som v tom aj žil. Povedz, dokážeš to číslo povedať z hlavy? Tri. Tri roky. Tri roky som si staval svoj život nanovo. Bez teba. A bolo to, jak keby som fakt začal žiť nový život. Nejaké post-ty obdobie. Hrdý a nezávislý - taký som bol, keď sa začínala ďalšia jeseň. Predstav si karneval v Rio de Janero. Tak so som mal. Nonstop. Vieš čo to bolo? Neuveriteľné. Keď som sa zobudil, v hlave mi blikala myšlienka môže byť život takýto dobrý? To hluché miesto po tebe, bolo vyplnené hlasnou hudbou (nad ktorou by si ohrnula nosom) a záchvatmi smiechu. Lenže teraz... asi tam znova začína byť ticho. 

Živila ma myšlienka, že ti chýbam. Vieš, ja som rád potrebný, lebo vtedy mám pocit, že niečo znamenám. Nie sú ľudia smiešni? Ja som smiešny. Niekto mi raz povedal, že ľudia potrebujú ľudí. A ja som si pomyslel, že je to sračka. A myslel som si to fakt dlho. A potom mi v tej mojej skurvenej bubline naozaj začalo byť tesno, ak vieš, o čom hovorím. 

Keď si mi povedala, že rozhodnutie, ktoré teraz urobím, ovplyvní smer, jakým sa môj život bude uberať, vysmial som ťa. Tuším mi aj vyhŕkla slza. Ty chceš mudrovať o mojom živote, hej? Hrozne som sa zabavil. A teraz, s odstupom času, to už taká sranda není, lebo to vyzerá, že si mala pravdu. Už som prišiel na to, že každá neuvážená akcia má svoju reakciu, a tá reakcia prišla až teraz. Ale neboj, bola to facka. Tuším mi aj vybila zadné zuby. Nuž, jediné, čo na to môžem povedať je: uvedomenie bolí. 

Vieš, myslel som si osebe, že som vyrovnaný, ale moja úzkosť tvrdí niečo iné. Presne tak, úzkosť. Odporná nechutná úzkosť, ktorú nedokážem ovládnuť. A ja verím, že je to práve kvôli tomu - chýbajú mi ľudia. Chýba mi teplý dotyk. Chýba mi niekto ako ty. 

V hlave mi bliká otázka stále to bolí? Aj po takom čase? a obávam sa, že odpoveď znie iba teraz to začína. Sleduj, ako sa rozpadnem. Alebo nie, možno je dobre, že to neuvidíš.