Nebudem ti to mať za zlé

Na to už nič nepovedala. Asi cítila, že mám pravdu.

A nebolo to len o Gabe. Aj s tebou som to tak mal. Snažil som sa ti všemožne vysvetliť, čo cítim, ale v tom nie som zrovna majster. Ako všetci vieme. Ako vie každý, čo so mnou už prehodil nejaké slovo. Mám asi sedem osobností a striedam ich, aby sa hodili zrovna pre daného človeka, s ktorým som. Neviem vysvetliť, čo cítim, lebo to skoro nikdy nejsom ja, čo sa s tebou baví. Neviem, či ma chápeš. A tu sa vraciame späť k tomu, že neviem vysvetliť svoje pocity.

Ten, kto sa stále mení, stále sa pretáča, aby sa vmestil do rôzne veľkých rámov, sa v tom celom napokon tak trochu stratí. Je to presne o tom. Nemám stálu podobu. A to dokáže byť veľmi otravné.

Preto sa tak strašne bojím s tebou nadviazať bližší kontakt. Bojím sa ťa pustiť do môjho sveta. Pretože keď doňho raz vkročíš, zbadáš, že v ňom vlastne nič dôležité nie je. Pod všetkou tou pozlátkou a žiarivým úsmevom som vlastne celkom obyčajný a primitívny Max. Nemám ti veľmi čo ponúknuť. Teda, možno hej, keby ťa bavilo celý čas len plávať po povrchu. V tom prípade som tvoj človek. Ale to len málokoho láka. Preto ti nebudem mať za zlé, keď odídeš. Zaslúžiš si viac, a viac na teba čaká niekde inde, než kde som ja.

Veď ma poznáš. Mám prázdne ruky a tvárim sa, že to je najlepšia vec na svete. Že mať prázdne ruky znamená byť slobodný a sloboda je najviac. Ale vlastne to znamená len to, že v nich nič skutočné neudržím. Ja to viem a ty si to pomaly uvedomuješ...